MONT EVEREST 8 848 m

STALO SA, ČO SA STAŤ NEMALO A ŽIVOT BEŽÍ ĎALEJ....

S partiou Tuláci ze Záhorá sme podnikli zopár výstupov na nejaký štít  ako spomienku na Vladina.  Vyšli sme na miesta, kam sme sa s Vladinom chystali, alebo kde sme s Vladinom boli a tak nejak sa nám spomienky vrátili na tie kopce, štíty, na tie spoločné chvíle tam. Ide vlastne o taký fotoalbum albumov, čo sme kde boli pozrieť teraz, v tomto poslednom čase. Dalo by sa napísať, že je to také niečo : Po stopách Vlada Štrbu... No najskôr ešte prvá tohtoročná akcia a aj posledná s Vladinom...

ON BY NIKDY NECÚVOL, ON UŽ BOL TAKÝ. NEVZDÁVAL SA SVOJHO CIEĽA. NO MOHOL SA RADŠEJ VRÁTIŤ!!!

AKO KEDYSI POVEDAL REINHOLD MESSNER : NAJLEPŠÍ HOROLEZEC JE TEN, KTORÝ DOKÁŽE SKVELÉ VECI NA NAJVYŠŠEJ ÚROVNI A PREŽIJE TO!

ŽIARSKÁ DOLINA PLAČLIVÉ 2 125 m - 10-12.február 2017.

Vybrali sme sa na predĺžený víkend pozrieť dolinu, kde som ja nikdy nebol. Navrhol som to, lebo ako pred rokom aj tento rok Vladino chcel slaninku, oškvarky aj klobásku z Liptova, od môjho brata Ivana. To všetko si potom zobral so sebou do BC pod Everest. Dokonca v jednom albume na pár fotografiách vidieť ako ponúka slaninku z Liptova. Ujal sa návrh a tak sme tam vyrazili. Boli sme traja a to Vladino, Ľuboš a ja. Počasie sa vydarilo. Bolo až neskutočne gýčové a hory boli plné turistov. Dokonca sa tam robila prezentácia Everest, Hard Way, Slovak expedition 2016+ 2017 a reštaurácia bola plná, na prasknutie. Bola to krásna vysoko horská akcia a fotografie si môžeš pozrieť tu po kliknutí na ten odkaz nižšie....

TA3 - ŽIARSKÁ DOLINA 2017 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

SCHNEEBERG 2 076 m - 08.jún 2017.

Bol to prvý kopec čo sme zdolali po tom čo sa stalo a stať sa nemalo, ako vyššie píšem. Boli sme štyria Tuláci ze Záhorá a to moja maličkosť, Jožin, Martin a Marek. Ja som pod Schneebergom bol s Vladinom aj Martinom 14. novembra 2015 a skrz zlé počasie sme to vzdali kúsok pod vrcholom. Teraz sme vyšli až na vrchol a chceli sme to stihnúť pred verejnou rozlúčkou konanou v zámockom kultúrnom centre a z fejsbuku vyberám : V pondelok 12.júna 2017 bez kvetov.  Vlado robil vždy zbierky pre ľudí v Nepále, aj vtedy, keď ich v roku 2015 zastihlo ničivé zemetrasenie. Šerpovia mu pri cestách vždy pomáhali, pomohli aj na ceste poslednej. Preto Vás namiesto kvetov pre Vlada chceme poprosiť o príspevok pre núdzných šerpov a ich rodiny, ktorí im odovzdá a rozdelí Vladov priateľ Subin Takuri. A tu si môžeš pozrieť fotografie, ktoré som nafotil počas výstupu na Schneebeg...

SCHNEEBERG 2017 A – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

GERLACHOVSKÝ ŠTÍT 2 654 m - 20-22.jún 2017.

Žil som 24 rokov vo Svite a cez okno som videl tento štít denne. Nikdy som sa na jeho vrchol nedostal. Viackrát sme sa chystali a nejak sa to nepodarilo. Konečne som nahovoril Vladina, že keď sa vráti, zorganizujeme výstup na najvyšší kopec u nás. Zorganizovali sme ho, ale už bez Vladina a tak už ako dôchodca som na vrchole stál s Katkou, Michalom, Janom a bolo nás vlastne spolu deväť plus horský vodcovia. Splnil sa mi ďalší sen a to stáť na najvyššom vrchu Francúzska Mont Blancu 4 810 m v roku 2015, na najvyššom vrchu Rakúska Grossglockner 3 798 m v roku 2016 a konečne na najvyššom vrchu Slovenska Gerlachu 2 654 m. Dali sme to! Podľa mňa, najnáročnejší výstup bol Grossglockner. Takže tu je fotoalbum z toho výstupu ako spomienka na nášho Vladina...

TA3 - GERLACH 2017 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ČUPY 574 m - 01.júl 2017.

Vymysleli sme si taký výstup na najvyšší kopec tu v našom okolí, kam aj Vladino rád chodieval. Nachádza sa v Zlatníckej doline, teda v Skalických horách ako tomu krásnemu pohoriu ľudia tak ľudovo hovoria. Boli sme tam už ixkrát a vždy v inej zostave Tulákov ze Záhorá. Teraz náš bolo štrnásť a traja havoši. Bol to výstup venovaný pamiatka Vladina a mali sme krásny slnečný deň a na Kováľovských lúkach sme si super posedeli a verím, že o rok v tom istom čase nás bude ďaleko viac a tu je fotoalbum...

ČUPY 2017.03 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VINOBRANIE - SKALICA 07.október 2017

Napadlo ma, že aj hrozno u Ľuboša vo vinohrade v Skalici sme spolu s Vladinom chodievali oberať a sľúbili sme, že prídeme aj tento rok. Tak sme prišli aj keď bez Vladina, ale bolo nás plný vinohrad a samozrejme sme Vladina spomínali neustále a to jak v septembrovom čase, tak aj potom o mesiac neskôr. Vložil som do fotoalbumu aj fotografie z pred roka, kde som bol s Vladinom a má tam celkom pekne fotografie...

https://tatranec.rajce.idnes.cz/VINOBRANIE_2017_SK/

ODHALENIE TABUĽKY NA SYMBOLICKOM CINTORÍNE - 21-22.október 2017

Najskôr tu ešte musím napísať, že v septembrovom čase sme boli pomáhať vo vinohrade Ľubošovi hrozno oberať a potom po kadejakých povoleniach a vybaviť všetkého možného okolo umiestnenia pamätnej tabuľky na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese vo Vysokých tatrách sme sa tam zišli a slávnostne sme ju odhalili. 

Vyberám ešte niečo z fejsbuku : Spoločná snaha s priateľmi venovať pamätnú tabuľku nášmu Štrbovi sa napĺňa, od myšlienky až po realizáciu prešli štyri mesiace. Preto Vám všetkým, ktorí si v týchto dňoch spomeniete na Vladka ( 12.októbra by bol oslávil narodeniny), chceme oznámiť, že pietný akt na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese sa uskutoční 21.októbra o 12hod. Chceme sa poďakovať p.Rudolfovi Cigánkovi ( akademický maliar, ilustrátor, grafik, sochár a svetovo uznávaný tvorca poštových známok) za graficky návrh aj za realizáciu celého diela.

Nakoniec nás prišlo okolo osemdesiat a po úvodnej piesní a príhovorov sme mohli odokryť tabuľku a vzdať tak poctu nášmu Vladinovi. Počasie nám moc neprialo, ale vyčasilo sa a myslím si, že spokojnosť bola u každého účastníka pietného aktu.

Potom sme sa presunuli na Zamkovského chatu, kde sme mali také spoločné posedenie pri spomienkach na nášho Vladina, premietali sme si film a spali sme tu asi štyridsiati. Ako bolo si pozrieš v tomto fotoalbume...

 TA3 - SYMBOLICKÝ CINTORÍN 2017 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

TÉRYHO CHATA 2 015 m - 17-19.november 2017.

Skoro po mesiaci sme sa vrátili na Symbolický cintorín a zapáli sme sme svetieľka spomienok na Vladina. Nápad sa tak nejak vymyslel a bavili sme sa o tom výlete na oslave narodenín našej Katky vo vinohradníckom dome u Ľuboša v Skalici. Na cintorín sme Vladinovi doniesli venček od Tulákov ze Záhorá a nápad to bol našej tuláčky Helenky s Lenkou. Chvíľku sme len tak postáli a spomínali. Každý ma svoje spomienky na spoločné chvíle s Vladinom.  Bol som s Katkou a ešte sa pridali kámoši čo sa nemohli zúčastniť odhalenia tabuľky.  Tak nás bolo nakoniec osem a zopár ľudí to vzdalo skrz kadejaké dôvody. Ubytovali sme sa v dedinke, odkiaľ pochádza veľa horských sprievodcov aj nosičov a to v Novej Lesnej.  Popradské pleso sme navštívili v piatok a v sobotu sme sa vybrali vláčikom z Novej Lesnej do Starého Smokovca a pešo na Hrebienok a Zamkovského chatu. Kde sme posedeli, dali si chatársky vinikajúci čajík, cesnačku alebo kapustovú polievočku a mali sme pôvodne zostúpiť dole do Starého Smokovca. No zrazu vznikol nápad v hlave našej Katky - poďme na Térynku a tak sme šli. Dali sme to šiesti a bolo super. Až na počasie, ale všetko dobré dopadlo, ukončili sme akciu tatranským čajíkom a s čelovkami sme šlapali dole na Hrebienok a do Starého Smokovca k vláčiku. Však nakukni do fotoalbumu ako sme sa mali...

http://tatranec.rajce.idnes.cz/TA3_-_ZIMNY_VYSLAP_2017/

ČUPY 574  m - 30.december 2017.

Nedávno sme si vymysleli s Katkou koncoročný výstup na vrch Čupy v Skalických horách - Záhorácka veľhora ako hovorieval Vladino a tiež si tam občas vybehol a nie sám.. Píše sa to tu aj vyššie v príspevku z 1.júla 2017. Teraz sa nás po kadejakom dohadovaní sa, nakoniec zišlo pred Kolibou na parkovisku dvanásť tulákov a jeden pes. Milo sme boli prekvapený, že koľko tam bolo snehu a cítili sme sa ako v rozprávke zo Zimného kráľovstva. Boli sme len kúsok za humnami a úplne iný svet. Počasie nám prialo a tak sme sa vybrali asfaltkou, ktorá bola riadne primrznutá, okolo kúpaliska rovno až na rozcestie, kde sme pokračovali vľavo smer Kamenná búda.  Potom hore do kopca, čo bol pre niekoho najťažší úsek dňa. Konečne sme už videli  Obelisk čo nás potešilo, že sme v cieli. Dali sme si vrcholovku - nemrznúcu ohnivú vodu, čo to pojedli, odfotili sme sa, zanechali vo výstupovej knihe zápis a aj jedno snežné srdce tam ostalo a veríme, že komu patrilo ho videl a stále vidí.

Však si pozri fotografie a pochopíš o čom som to tu písal.....

ČUPY 2017.04 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - 18 až 20.máj 2018

Už je to rok a tak sme sa dohodli partia nadšencov horskej turistiky a zašli sme si do našich hôr na víkend. Stretli sme sa všetci v piatok v Novej Lesnej, kde sme boli ubytovaný v priváte Lucia. Večer sme len tak spoločne posedeli a zaspomínali na chvíle, kto kedy kde strávil nejaké chvíle niekde s Vladinom. 

Dohodli sme sa, že v sobotu dáme Zbojnícku chatu a aj sme sa do Veľkej Studenej doliny vybrali a zmenil sa plán a skončili sme na Hrebienku a Zamkovského chate, kde sme posedeli a pobrali sa na Skalnaté pleso a konkrétne len k Chate pri Skalnatom plese a kto chcel, šiel sa pozrieť aj k plesu. Odtiaľ popod lanovku dole do Tatranskej Lomnici a vláčikom do Starého Smokovca a do Novej Lesnej. Znova také priateľské posedenie v spoločenskej miestnosti pri dobrom vínku, na ktorom mal zásluhy ešte aj Vladino a síce spoločne sme boli na vinobraní u Ľuboša v Skalici. Spať sa šlo zase až okolo polnoci.

V nedeľu sme sa zbalili, dali raňajky a presunuli sme sa na Štrbské pleso, kde sme nechali Vladinov autiak, ktorý nám ešte stále slúži a šli chodníčkom k Popradskému plesu. Dali sme si kto na čo mal chuť, polievku, kávu či pivo a presunuli sme sa na Symbolický cintorín, už je to rok a tak sme si šli uctiť pamiatku na Vladina, lebo pokiaľ na neho myslíme a spomíname, je tu s nami, ak na neho zabudneme, opustí nás už navždy... 

Tejto spomienkovej akcii v Tatrách sme sa zúčastnili deviati a pridali sa k nám ešte chalani čo s Vladinom preliezli nejeden štít a nie len v Tatrách, ako napríklad Jaro, Peťo s kámošom. A ako pod každým príspevkom aj tu ponúkam foto dokument z tejto akcii...

TA3 - SPOMIENKA NA ŠTRBU 2018 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VINOBRANIE - SKALICA 15.september 2018

Nechodíme len do hôr, s Vladinom sme chodievali oberať hrozno do vinohradu ku Ľubošovi Horákovi v Skalici. Bolo tomu aj tento rok a treba pomôcť, lebo hrozna bolo neskutočne veľa a už ho nebolo do čoho dávať. Vždy sa zažije pri oberaní hrozna kopec srandy a bolo tomu tak aj teraz a aj teraz sme Vladina neustále spomínali. Už nám to ostalo ako dedičstvo a prídeme zas o rok pomôcť. Fotoalbum si pozrieš tu :

https://tatranec.rajce.idnes.cz/VINOBRANIE_2018_SK/

VYSOKÉ TATRY - 19 až 21.október 2018

Pridaj sa k nám - spomienka na Vlada Štrbu, ktorý by mal tento rok 50 rokov : toto bol taký pracovná názov tejto akcii. Zase sme sa dohodli a šli sme do Tatier zaspomínať a pripiť si na tie chvíle prežite s Vladinom. Tentokrát nás bolo osemnásť a v nedeľu sa k nám pridal ešte aj Jaro z Liptovského Mikuláša, dlhoročný super kamarát nášho Vladina.  Náš program tentokrát bol ten istý ako v májom čase - Zbojníčka! 

V piatok znova stretnutie v priváte Lucia v Novej Lesnej a večerné spomienkové posedenie a prípitok s domácou slivovičkou na toto naše stretnutie. No veľká škoda, že sme takto nemohli posedieť s oslávencom a osobne mu popriať všetko najlepšejšie k jeho päťdesiatke, ktorú by sme spoločne oslávili 12.10. Sedeli a spomínali sme zas dlho do noci, ale bolo treba ísť aj spať. 

Tak a v sobotu sme sa zase vybrali vláčikom do Starého Smokovca a pešo okolo železnici pozemnej lanovky na Hrebienok odkiaľ sme už naozaj vošli do Veľkej Studenej doliny a v pohodičke v hustej hmle krok za krokom chodníčkom k Zbojníckej chate. V určitej výške sa vyčasilo a šli sme ako keby už nad oblakmi a bolo super slnečné počasie. Dali sme si zas v chate kto na čo mal chuť, ale najviac chutila kapustová polievka a pivko. Posedeli sme a neustále spomínali na Vladina, lebo sem sme chodievali často s ním. Zostup dole bol ako cez kopirák. Krásne slnečné počasie do určitej výšky a zas hustá hmla až dole na Hrebienok a do Starého Smokovca. Samozrejme v Smokovci sme len tak tak stihali vlak a tak časť šla dole a ja s Katkou a Ivetou sme počkali na Máriu, ktorá sa vliekla a nestihla vlak. Ďalší šiel až za hodinu a na naše prekvapenie, volala Mária, kde sme, že ona to stihla, skočila do vláčika na poslednú chvíľu. Tak sme sa nasmiali, že sa obetujeme, čakáme na ňu a nakoniec s nami vybabrala. No sranda musí byť a zas sme si večer v priváte posedeli a kto na čo mal chuť si dal.

V nedeľu presun na parkovisko Popradské pleso a pešo hore po asfaltke aj s kočíkom, v ktorom sa viezol vnúčik Rafaelko, ktoré dedo Vladino už nestihol vidieť, ale veríme všetci, že všetko vie a všetko vidí a je stále všade s nami. Hore pri Popradskom plese v chate zas klasika, kto na čo mal chuť a zas návšteva cintorína pri pamätnej tabuľke Vladina, kde sme si aj poplakali a zapálili svetieľka spomienok. 

Fotoalbum samozrejme existuje aj z tejto návštevy Vysokých tatier a pozri si ho tu :

TA3 - VLADO 50 ROKOV 2018 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ČUPY 574 m -  02. november 2018

Bola prekrásna sobota. Slnečná a jesenná, priam lákala aby sme niekam šli a nesedeli doma. Babie leto skončilo a toto čo je teraz by sa dalo nazvať chlapie či chlapské leto. Bolo nás šesť tulákov a dvaja psy. Taký piatok venovaný pamiatke zosnulých a veru je ich veľa, čo sa niekam vybrali a už sa domov nevrátili. Preto sme podnikli Dušičkový výstup k Obelisku na Čupoch vo výške 574 m čo je 8 274 metrov pod Mount Everestom. Zapálili sme svieteľka spomienok na ľudí každému z nás čo v živote chybujú a hlavne na Vladina Štrbu. Bol to prekrásny slnečný výlet a konečne na Čupoch stál aj tata Vlada Štrbu, dedo Vlado. Príjemný človek a bol som s ním už na nejednej akcii v Tatrách. Všetci sme zostupovali pokojne dole na parkovisko k autu. Urobili sme ešte spoločné foto pred autíčkom a presunuli sme sa k domovom. Niekto do Skalici, niekto do Holíča a dedo s dcérou Dankou smer Detva, ale nie dnes, ešte budú pár dni tu u nás v meste Holíč.

Nezabúdame na našich najbližších a fotografie zase v albume si môžeš pozrieť ak máš čas a chuť tu :

ČUPY 2018.03 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2018

Vytvoril som prvý foto dokument, alebo foto album nie len okolo Mount Everestu, ale tak celkovo o horách nie len u nás ale v celom svete čo sa deje. Album začína fotografiou najvyššej hore sveta a spomienkami na Vlada Štrbu. No nebude tu len Vlado, ale sme tam všetci čo spoločne chodievame na rôzne výlety, je tu aj Peter Hámor napríklad a rôzne známe osobnosti z hôr. Nové knihy čo pribudli v mojej knižnici. Fotografie čo do albumu nieto poslal z Tatier zo Symbolického cintorína napríklad. Spomienka na Peťa Šperku. Kresby čo kreslili detičky a kadečo iné čo ma v tomto roku zaujalo. Takže prvý album s týmto názvom a bude ďalší a ďalší každý rok.

Takže ak máš záujem klikni si na odkaz TU :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2018 – všeličo o horách – album na Rajčeti

KOPČANY - 21.máj 2019

Dnes je to presne už dva roky. A čo sa stalo, to sa stalo, život ide ďalej. No dnes bol utorok a v celku krásne slnečný deň, len trochu viac fúkalo. Priatelia Vladina Štrbu sa stretli pri prastarom kostolíku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Kto mohol prišiel, škoda, že nás bolo tak málo, ale nevadí. Keby to bola sobota, prišlo by nás viac. Zapálili sme svetieľka spomienok, na skálu pod košatou lipou sme upevnili Vladinovu fotografiu a takou minútou ticha sme si na neho každý po svojom zaspomínali. Bolo aj srdiečko z malých kahančekov. Samozrejme sme si aj pripili skalickým červeným. Aj preto, lebo sme s Vladinom chodievali kamrátovi Ľubošovi pomáhať do vinohradu hrozno oberať. Vypustili sme aj lampión šťastia - spomienok s podpismi, ale až večer medzi panelákmi. Pri kostolíku nie a nie vyletieť. Fúkalo. Však ak máš chuť a čas, môžeš si všetko pozrieť v dokumente fotoalbumu tu :

KOPČANY - UŽ JE TO DVA ROKY – všeličo o horách – album na Rajčeti

KALAMÁRKA 14 -16.jún 2019

No najskôr sme sa boli v Detve rozlúčiť s dedkom Vladom Štrbom. Opustil nás a šiel tam hore za svojou milovanou manželkou Milkou, ktorá nás opustila v roku 2013 a za synom Vladom.

Vymyslel som spomienkové stretnutie na mieste, kde Vladino začínal a kde chodieval aj jeho tata a tak som môj nápad predložil tulákom čo mi napadlo a návrh sa ujal, dohodli sme dátum kedy a stretnutie sa uskutočnilo. Stretli sme sa priamo nad úžasnými skalami v chate, kde sa večer posedelo pri ohníku, s gitarou a spomínalo sa na Vladina a aj na jeho tatu tiež Vlada, ktorý sa koncom mája vybral na svoju poslednú túru z ktorej už niet návratu. Kto chcel, šiel si zaloziť na tie cvičné skaly, na ktorých aj Vladino trénoval. Na druhý deň sme zdolali Poľanu a potom sme si pošmákli na gulášiku čo varil Martin a dlho do noci sme sedeli zas pri ohníku a spomínali. V nedeľu sme všetci povinne šli na skaly. Zalozili sme si na Kalamárke a tak máme  krásnu spomienku.

Tu je odkaz na fotoalbum z tohto úžasného stretnutia :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2019

Je tu pokračovanie foto dokumentu nie len o Evereste. V tomto roku som toho pozbieral veru zase dosť materiálu z hôr z celého sveta. Samozrejme začína to fotografiou Mount Everestu a pokračuje osobnosťami od nás aj zo sveta čo majú niečo spoločné z horami. Fotografie ľudí čo majú na sebe niečo týkajúce sa Everestu, ako šatka Buffka a podobne. Horská služba z Poľany v škole robí prednášku. Fotografie z rôznych expedícii a spomienka na Vlada v Kopčanoch pri kapličke pod lipou, tiež spomienka na deda Vlada Štrbu. Bude tu aj Reinhold Messner v Tatrách a je tu koniec roka a tak novoročenka na záver.

Tento druhý foto dokument o horách si môžeš pozrieť TU :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2019 – všeličo o horách – album na Rajčeti

ČUPY 574 m - 11. január 2020

Po čase sme sa zase vybrali na ten nás najvyšší vrch v okolí, najvyššiu veľhoru ako to tu skoro vždy píšem, lebo takto Čupy volal Vladino a bola to vlastné prvá akcia v tomto roku. Bolo nás pomenej ako zvyčajne, len deväť účastníkov výpravy, no to nevadilo. Počasie nám prialo a bola to zas jedna fajn akcia. Samozrejme na vrchole sme si aj sviečočku zapálili, zaspomínali na spoločné chvíle s Vladinom a teraz už aj na jeho tatina Vlada. Dali si po štamperlíčku ohnivej vody a šli zas dole. V takej ešte novoročnej nálade sa kráčalo lesom nelesom, potom po asflatke až k autu príjemne. Takže zas niekedy niekde inde .

A fotografie z výstupu na tu ozaj veľhoru si pozrieš tu po kliknuti na odkaz albumu :

ČUPY 2020 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY  22 - 24.máj 2020

Spomienka na kamaráta Vladina a teraz zas vo Vysokých Tatrách od piatka do nedele. Bolo nás osem a to Katka, Lukáš, Ľubka, Ľuboš, Tomáš, Lucka, Igor a moja maličkosť. V piatok sme prišli do Novej Lesnej, kde sa sme len zložili na izby a vybehli sme si na Zamkovského chatu, kam Vladino chodieval dosť často s nejakou partiou, ale aj s celou rodinou. Bolo prekrásne počasie, bola to fajn prechádzka.

V sobotu sme si dali náročnejšiu túru a to z Tatranskej Lomnici popod lanovku na Skalnaté pleso. Od Štartu sa Lukáš a Tomáš vybrali chodníčkom popod Malú Svišťovku a trvalo im to len o pár minút dlhšie ako nám, ale mali ľahšiu túru. Od Skalnatej chaty sme prešli k Zamkovského chate a okolo Rajenrovej utuľni sme šli okolo Studenovodských vodopádov až do Tatranskej Lomnici. Mali sme toho chodenia veru už  mali dosť. Chceli sme si niečo prejsť, kadiaľ sme nikdy nešli, teda niekto z nás tadiaľ nešiel.

V nedeľu sme sa zbalili a presunuli sa autom na parkovisko Popradské pleso a cestou hore k plesu pešo na chatu, kde sme chvíľku posedeli, zaspomínali na Vladina. Už nás bolo desať. Pridal sa k nám Peťo a Jaro.  Z chaty sme sa presunuli na Symbolický cintorín zapáliť svetieľko spomienok a zaspomínať si na chvíle prežité s Vladinom. Vždy je to smutné spomínanie. Každý z nás ma iné spomienky prežité s Vladinom. Z cintorína dole k autu a hybaj sa už len domov.

A ako bolo a čo všetko sme videli a prešli si pozri v tomto fotoalbume :

TA3 - SPOMIENKA NA VLADA 2020 – všeličo o horách – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2020

Končí ďalší rok a tak je tu ďalšie album o horách všade okolo nás. Samozrejme album začína spomienkou na Vlada. Je tu aj Adam Ondra, Peter Hámor, Vlado Štrba starší, Subin ale aj Hillary, šerpa Tenzing a plno iných osobnosti z hôr. Fotografie zo záchranárkej akcii v Tatrách. Niečo s Paľom Barabášom napríklad, ale však treba nakuknúť do albumu a dozvieš sa čo všetko som pozbieral a to klikni TU :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2020 – všeličo o horách – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY 21 - 23.máj 2021

Ďalšia spomienka sa mala uskutočniť k štvrtému výročiu na Symbolickom cintoríne v Tatrách pri Popradskom plese ako rok čo rok. No skrz pandémiu sa akcia zrušila a kedy bude, či bude sa zatiaľ ešte nevie. Katka k tomu smutnému výročiu vytvorila na FB pekný príspevok s fotografiou.

Čas je kolobeh života, nenávratne nám meria dni, mesiace, roky... Veľakrát by sme radi ten čas pozastavili, poprípade zmenili sled udalosti, no nikto z nás to nedokáže. Ale predsa...v myšlienkach ten čas vieme pozastaviť, vtedy sa ocitneme aj v blízkosti tých, ktorí nás opustili. Štrba, už sú to štyri roky, čo tvoje kroky a tvoja myseľ bola spojená s jedným cieľom, dosiahnuť vrchol tej najvyššej hory. Spomienky sa vynárajú rôzne, ale keďže verím na prepojenie tohto sveta s tým tvojím tam hore, tak chceme zdieľať len také, ktoré utvrdia v tom, že ťa veľmi ľúbime, nezabúdame a ďakujeme. 

VYSOKÉ TATRY 25 - 27. jún 2021

To čo sa malo uskutočniť v máji sa konalo teraz v júnovom čase. Boli sme zas ubytovaný v penzióne Lucia v Novej Lesnej, kde sa nám to páči. Stretlo sa nás dvanásť tulákov a podnikli sme v sobotu len takú malú prechádzku a dali sme Vodopád Skok zo Štrbského plesa a v nedeľu z parkoviska sme sa vybrali na Popradské pleso a samozrejme na Symbolický cintorín. Boli to ako som si tak pre seba hovoril - zdravotné dôchodcovské prechádzky. No bolo super, mali sme v partii aj dvoch malých chlapcov a všetci sme to zvládli úplne v pohode. Dokonca už cestou dole na parkovisko sme trochu, no riadne do nitky zmokli, ale to sú Tatry, že sa počasie mení z minúty na minútu.

Vladina sme si uctili tichou spomienkou, zapálili sme aj svetieľka spomienok ako vždy.

Tu si môžeš pozrieť oba fotoalbumy a to tak, že v tomto je odkaz na ten zo soboty.

Nedeľa : TA3 - POPRADSKÉ PLESO 2021 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

SPOMIENKA NA OBETE HôR 23. október 2021

V sobotu na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese prebehla každoročná pietna spomienka na obete hôr. Dnes som si spomenul na Vlada Štrbu. V spomienke prinášam fotopríbeh jeho symbolickej tabuľky, umiestnenej v hornej časti Symbolického cintorína, na balvane "himalájistov" nad Kaplnkou.

Vladino, už si v Tatrách štyri roky. Tvoje motto je tiež symbolické : "Ten, kto tam nebol, nepochopí. A ten, kto tam bol, nedokáže už myslieť na iné, ako na návrat". Himaláje ťa fascinovali, nedokázal si myslieť na iné než na častý návrat do nich. Ale napokon ťa aj pohltili. Hory sú už také. Naozaj si nimi fascinovaný, nedá sa myslieť na nič iné, ako na návrat. Spomínajme na všetky návraty. Hoci len v myšlienkach.

Toto napísal na FB Ján Madarás. Okrem týchto slov, je tam toho zamyslenia sa viac a to si môžeš prečítať v takom spomienkovom foto albume, ktorý som vytvoril z toho Jánovho foto príbehu.

TA3 - SPOMIENKA NA OBETE HôR – všeličo o horách – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO O EVERESTE 2021

Aj tento rok som zbieral kde čo okolo hôr a ľudí v horách. Začína to fotografiou Everestu ale hneď po nej je hora K2. Fotografia Renaty Chlumskej a fotografie z jednej expedícii Poliakov. Zopár krásnych čiernobielych spomienok na kamarátov čo fotil Alexander Luczy, Slovák žijúci roku vo Švajčiarsku. Tiež spomienka na Františka Keleho. Peter Hámor bol zas v Himalájach. Aj Adama Ondra je tu. Fotografie od Jana Čarnogurského z Everestu. Milan Orolín spomína na Nanga Parbat a vyšli poštové známky z prvého úspechu slovenských horolezcov na prvej ich osemtisícovke. Nájdeš tu aj Jožka Rakoncaja a samozrejme aj Vlada Štrbu, alebo Paľa Barabáša. Pekné fotografie a Barbaru Boyer. Reinhold Messner o múzeu, ktoré malo byť v tej ozrutnej veži na Štrbskom plese. Vložil som tu aj múzeum, ktoré ma Reinhold a končí album novoročenkou.

Čo všetko tam ešte nájdeš zistíš ak si klikneš TU :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2021 – všeličo o horách – album na Rajčeti

ČUPY 574 m - 15. október 2022

Dnes 12. októbra by mal Vladino 54 rokov a hovorím si len tak sám pre seba, že sme si mohli spolu dať pivko U Čaparu pri tom našom spoločnom stole s Tulákmi ze Záhora, alebo by sme sa stretli na Zamkovského chate vo Vysokých Tatrách s celou tou tvojou bandou horolezcov Vladino a tam by sme to spolu oslávili.

Takto symbolický ti tam hore posielam pozdrav a nech sa ti tam darí...

Katka to dnes napísala takto : Dnešný deň by patril tebe Vlado Štrba , priatelia by s tebou oslávili tvoje narodeniny. Tak to bude aj dnes, no len tichou spomienkou. Každý z nás máme veľa úsmevných zážitok s tebou, nech úsmev v tento deň vyčarí príjemný pocit návratu do minulosti a nech v prítomnosti týchto spomienok sme v úzkom spojení s tebou. Vždy budeš pre nás človekom, ktorý zanechal nezmazateľné chvíle v našich srdciach.

Chcel som ísť na tu tvoju Veľhoru tu v Zlatníckej doline v utorok, ale nevyšlo mi to. Tak som sa vybral na túru sám v piatok 14.októbra. Počasie nič moc. No bolo +12 stupňov a bola hustá hmla. No nevadí, som si hovoril, snáď sa vyčasí a vykukne aj slniečko. Nestalo sa tak. Štartoval som z parkoviska pred Kolibou ako vždy ak ideme autami. Pekne lesným chodníčkom som si vykračoval a len tak spomínal na tie spoločné chvíle, keď sme boli spolu Vladinom na nejakom vrchu, na nejakej túre tu u nás, alebo v Alpách v Rakúsku či na Mont Blancu. Keď som zrazu vyšiel z lesa na cestu Pod skalným vrchom, to je to rozcestie, kde vždy odpočívame. No bol som sám, urobil som tu nejaké foto a šiel ďalej po ceste mimo Kamennej búdy až na Čupy k obelisku. Neviem prečo sme tu nikdy neboli spoločne. Keď sme väčšinou v sobotu vyšli na tento vrchol banda Tulákov ze Záhora, ty si Vladino s tvojou babskou partiou hore šlapal potom v nedeľu, keď si videl moje fotografie. Tak som si tu teraz posedel na lavičke, urobil nejaké to foto vrcholové, pochutnal na Horalke a červenom jabĺčku. Zbalil som saky paky a šiel tou istou trasou, ale už dole ku Kamennej búde, kde som sa tiež chvíľu zdržal a po asfaltke šlapal až na parkovisko k autu. Trochu som aj zmokol, ale to vôbec nevadilo a aj v tom nie peknom počasí vznikli pekné fotografie v krásnom jesennom prostredí ticha, kľudu a pokoja od každodenného zhonu tam dole v meste. Bol som sám a tak som šiel svojím krokom, na nikoho som nečakal a nemusel sa prispôsobovať partii.

Takže nakukni do nového fotoalbumu :

ČUPY 2022 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ČUPY 574 m - 29.októbra 2022

Po dvoch týždňoch som sa zase vybral na Čupy a hlavne pozrieť Kamennú búdu. Šiel som zas sám, aj som oslovil Tulákov ze Záhorá, no nevadí, že nik sa nepridal. Bola to sobota, počasie skoro ako naposledy a to hmlisto, ale nevadilo mi to. Kamenná búda : V sobotu 29.10. konečne na chate ukončíme letnú sezónu (skôr nebolo kedy). Ma byť slnečných +2°C stupňov ideálny čas na prechádzku jesenným lesom. Chata bude otvorená od 10tej hodiny. Na 12tu bude nachystaný, uvarený guláš z diviny a zemiakové placky. Ku každej zakúpenej porcií gulášu bude zdarma pohár čapovaného piva. Inak bude čapované pivo za najlepšiu cenu široko ďaleko. Tešíme sa na vás, prídte stráviť s nami príjemnú jesennovolebnodušičkovogulášovú sobotu. To je veľká výzva, tak som šiel. Ako naposledy, auto som odparkoval pred Kolibou na parkovisku. Bolo tam päť autiakov plus moje. Klasika trasa asfaltkou okolo kúpaliska, potom doľava a chvíli do prava do lesa a ani neviem ako mi ta cesta ubehla, aj som fotil a zrazu som bol na rozcestí Pod skalným vrchom a potom po pár metrov som odbočil ku Kamennej búde. Ako som sa k nej približoval a už už som ju aj videl, bolo počuť hluk turistov a cítiť vôňu gulášu. Nafotil som Búdu z každej strany, zvítal sa s chalanmi z Búdy a zobral si jednu porciu gulášu. Dobré mi padol a veľmi chutil. Pivko som si nedal, mal som dole auto. Chvíľu som posedel, pokecal s chalanmi a pobral som sa na Čupy. Nebol som tam sám, myšlienkami som bol s partiou Tulákov ze Záhorá a hlavne s Vladinom. Bola tu aj partia čo pred chvíľou jedla vedľa mňa pri stole guláš. Urobil som pár záberov a šiel som lesom po červenej dole k autu. Bolo hmlisto skoro stále, ale akonáhle som vybehol z lesa na asfaltku, bolo jasno až dole k autu. Bola to fajn využitá sobota a som rád, že som šiel a nesedel v tom paneláku.

Tu si môžeš pozrieť fotografie a ide o album Čupy, ale nebolo to v pláne tak je názvov albumu iný :

KAMENNÁ BÚDA 2022. SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ČUPY 574 m - 30.december 2022

Predposledný deň v roku a v celku krásny deň, piatok. Nahováral som ľudí už skôr či nedáme výstup na Čupy, na záver roka spoločne. Na Kamennej búde chystajú pred Silvestrovskú kapustnicu, varené vínko a iné dobroty. Aj hej, aj nie. Tak som si hovoril, idem zase sám. No dobré to dopadlo. Volala Katka, že čo teda, lebo Ľubka s Ľubošom by šli a tak to bolo rýchle rozhodnutie a zorganizovalo sa to behom pár minút a ideme.

Bolo nás nakoniec šesť tulákov a to moja maličkousť, Katka a Lukáš to sme šli z Holíča a v Skalici sme vzali Ľubku, Ľuboša a Tima. Na parkovisku pri Kolibe bolo plno a tak sme parkovali dole na veľkom parkovisku. Tentorkát sme trasu zmenili a nešli lesom po žltej ale o pár metrov sme vstúpili do lesa a šli po modrej oko Fráterky čo je poľovnická chata vo výške 190 m. Odtiaľ sme šlapali dlho lesom až sme prišli na cestu a došli na rozcestie Pod skalným vrchom 502 m. Odtiaľ ku Kamennej búde je to na skok. Zdržali sme sa tu len chvíľu. Zmenil sa zrazu plán a šli sme na Čupy 574 m. Ani sme si nič nedali na Búde, však sme kapustnici prejedený ešte od Vianoc. Na Čupoch sme posedeli, postáli, podebatili, niečo pojedli čo nám naše batohy ponukli, pofotili sa, urobili zápis do výstupovej knihy a po červenej sme sa pobrali dole. Bola to super akcia už aj preto, že to bolo také náhle rozhodnutie IDEME!

Fotografie z tohto výstupu si nájdeš tu a zas ako predošla akcia, plány sa menili :

KAMENNÁ BÚDA - SKALICA III.2022 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2022

Tak také albumy sú tu od roku 2018 a behom roka tu vždy vložím niečo zaujímavé nie len okolo Mount Everestu, ale všetko čo sa týka hôr v každom kúte sveta. Samozrejme hlavne ak sa jedna o nejakú spomienku na Vladina Štrbu ako teraz 21. mája, kedy sa nám už nevrátil z jeho poslednej expedícii. V albume sú krásne spomienkové fotografie a aj foto s krásnym textom čo napísala Katka Štrbová a ten text je aj tu.

Osudové stretnutia ľudí v živote sú neopakovateľné, vytvárajú pevné vzťahy, ktoré sú založené na vzájomnej dôvere, tolerancii, úprimnosti. Tieto vlastnosti sú o to dôležitejšie, keď sa pohybujete v horách, keď svoj života vkladáte so rúk parťákovi na lane a on zasa svoj. Priateľstva sú tu na najvyššej úrovni, stačí chybný krok, chybné rozhodnutie...

Dnes si pripomíname deň, kedy mal Vladino Štrba pri sebe všetkých priateľov, ktorí hoc aj keď neboli pri ňom fyzicky, ale boli s ním aspoň telefonicky alebo mysľou. Vzdávam vám vďaku za vašu podporu do poslednej chvíle, ale aj všestrannú pomoc, slová podpory. Subin Thakury, Ján Madarás, Michal Novota sú tí, ktorí boli pri ňom najbližšie, boli s ním v úzkom kontakte a podávali nám informácie. Ďakujem vám všetkým, tých mien by tu bolo nespočetné množstvo, za vaše úprimné priateľstvá, ktoré ste zdielali so Štrbom.

Fotoalbum si môžeš pozrieť tu a ak by mal niekto záujem si pozrieť aj tie predošlé albumy, tak v každom albume je odkaz na ten predošlí :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2022 – všeličo o horách – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - RYSY 11.august 2023

Ide o prvú akciu v Tatrách vôbec tento rok. Od kedy je to Vladinove autíčko v takom stave v akom je, už ta naša partia nejak nikam nechodí. Naposledy sme spolu boli na tých Čupoch v roku 2022.

Chystal som sa až v septembrovom čase, ale náhodou sa u nás objavil môj mladší brat Ivan s Vierkou, zdržali sa od piatka do pondelka a vzali ma autom k ním do Kráľovej Lehoty, kde som sa zdržal do štvrtka a bol pozrieť staršieho bráchu Jozefa na Žiarskej chate kde pracuje a s Ivanom.

Ivo s Vierkou ma doviezli ma do Svitu, v ten štvrtok, zastavili sem sa na cintoríne a ja som šiel k našej Lucii a oni domov. Lucia je dcéra mojej sestričky Aničky. U nich doma medzi rečou chceli vedieť, kam sa chystám cez víkend a padlo slovo Rysy a bolo dohodnuté. V piatok ráno som prišiel z Popradu do Svitu, autom sme sa presunuli na Štrbské pleso a pešo s Luciou a jej synom Jakubom na Popradské pleso a hore na Chatu pod Rysmi a na vrchol Rysov. Všade neskutočne veľa turistov, ba aj neturistov, lebo čo sa teraz v Tatrách dialo, bolo neuveriteľné. V Sedle Váha som to vzdal. Ja som pôvodne chcel ísť len na chatu si kúpiť knihu Viktor Horský nosič a chatár. No už keď som šiel s Luciou a Jakubom,  chcel som s nimi ísť hore, no odradilo ma to množstvo ľudí a na vrchole som bol už mnoho krát. Niečo som tam nafotil a zostúpil k chate. Kúpil som si knihu a kofolu, posedel v chate, kde bol riadny frmol a zabudol som aj na pečiatku si do knihy dať. Viktor tu nebol, tak nemám ani autogram.

Vrátili sa z Rysou Lucia s Jakubom. Posedeli sme pred chatou, niečo pojedli a začali zostupovať dole k Popradskému plesu. Ubehlo to v celku rýchlo a zdržali sme sa na terase Majltáthovej chaty, kde sme si dali obed a zas kofolu. Ja som pokračoval na Symbolický cintorín a dole k vláčiku a do Popradu a oni dvaja k autu na Štrbskom plese.

A ako bolo si môžeš pozrieť fotografie v tomto fotoalbume.

TA3 - RYSY 2023 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - ZAMKOVSKÉHO CHATA 12.august 2023

Po Rysoch a teda po Chate pod Rysmi som sa na druhý deň vybral pozrieť čo nového na Zamkovského chate, lebo viem, že ju celú prerábajú od základov a bude vyzerať tak, aká bola v rokoch keď v nej chatárčil pán Štefan Zamkovský, ktory bol rodák z Levoče a v rokoch 1942 - 1943 dal postaviť chatu. Predtým pracoval ako nosič a pomocník na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 - 1938 patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Chatu spravoval so svojou manželkou.

Z Popradu vláčikom do Starého Smokovca som sa previezol a z ľavej strany okolo pozemnej lanovky na Hrebienok som sa vybral. Tadiaľ som hore ešte nikdy nešiel, dole áno a ja som si tento chodník pomenoval, že Medvedí, lebo už už skoro na Hrebienku je veľa drevených medveďov. Z hrebienka ako sme vždy chodievali aj s Vladinom, alebo tou našou partiou Tulákov ze Záhorá na Zamkovského chatu a ta chata je vskutku úplne iná. Je tam ešte veľa roboty, ale chata je v plne prevádzke už a dal som si kofolu a sledoval ten ruch okolo chaty. Však som aj fotil. Stretol som aj Janku chatárku, no nemala na mňa čas, bolo tam až moc živo a brigádnici nejak neposlúchali a všimol som si, že ľudia si po sebe neodnášajú poháre či misky po jedle. Však pri stole nás bolo viac a ostali tam po neturistov poháre, ktoré dom odniesol do okienka aj s mojimi dvoma čo som mal kofolu.

Zaspomínal som si na pobyt v chate s Vladinom a inou partiou čo som tu strávil niekoľkokrát a pobral som sa zas dole tou istou Medveďou trasou na Hrebienok a vláčikom do Popradu. Ako bolo si pozri v tomto foto albume.

TA3 - ZAMKOVSKÉHO CHATA 2023/02 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2023-01

Ďalšie pokračovanie všetkého možného čo sa kde udialo okolo Mount Everestu, ale tiež o kadekom a čo sa kde dialo v tomto roku. Kde bol zas Peter Hámor. Kto kde vyliezol a čo preliezol. Samozrejme aj niečo o Vladinovi a nejaký ten výstrižok. Konal sa zas výstup na Pilatus vo Švajčiarsku. Subin Takuri tu nemôže chybovať, alebo aj Adam Ondra čo ma nového sa dozvieme. Zaspomínal som aj na kamráta zo Svitu Johnnyho a tiež na deda Vlada.

Je tam toho tak veľa, že som vytvoril aj pokračovanie a album si môžeš pozrieť tu :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2023-01 – všeličo o horách – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2023-02

Tak a tu je to pokračovanie tohto albumu v druhej časti. Zas veľa nového kto na aký štít vyliezol. Začína tu aj PODCAST ZA SKALAMI. Zas je tu aj Peter Hámor, ale aj Subina Takuri aj s Reinholdom Messnerom napríklad, ale aj Subin v Českej republike. Fotografie od Alexandra Luczyho a dokonca foto so Zolom a Daškou. Tiež fotografie od Popradského plesa a to zo Smybolického cintorína. Spomienky Miša Orolína na život v horách. Tiež Vladino a Ueli Steck, Jaro Maduda aj Ján Madarás. Spomienka na chalanov čo ostali pod Everestom v tom roku 1988. Zopár fotografii aj od Janka Čarnogurského a končí to všetko s Viktorom Beránkom

A album si môžeš pozrieť TU :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2023-02 – všeličo o horách – album na Rajčeti

A ZASE - ČUPY 12.máj 2024

Je tu mesiac máj a to sa vraciam zas na tu Záhorácku veľ horu ako Čupy nazval Vladino. Tentokrát som šiel na bicygli a sám. Z Holíča po cyklo trase do Kátova, skalické rybníky a cez Skalicu do Zlatníckej doliny, teda do Skalických hôr a po čase som nešiel mojou cyklo klasikou cez Prietržku a Mokrý háj, okolo Mlyna, ale po asfatke už zo Skalici až k prvej odbočke a to do pravej strany po panelovej ceste až k chatkám a lesom na Koválovské lúky, kde som posedel, zjedol zlepenec a jablko. Niečo pofotil a šiel na Čupy, kde som sa chvíľu zdržal a šiel dole ku Kamennej búde. Bola nedeľa a krásne slnečné počasie aj keď dosť fúkalo. Dal som si kafe a chvíľu v búde posedel, pokecal s Palošom, zas niečo pofotil a šiel som šupom dole po asfalke až do Skalici a zas po cyklo trase k rybníkom na jedno pivko a pokračoval až do Holíča do baru Pohoda zas na jedno pivo a domov.

Bol to super cyklo výlet, takú dôchodcovský, teda nikam sa neponáhľam, nehoním sa najazdiť čo najviac kilometrov, keď sa objaví kopec, nieje hamba si povedal - dám tlačenku - zoskočím z bicygla a idem okolo neho pešo.

Fotočky z tejto cyklo akcii si pozri tu :

KAMENNÁ BÚDA - SKALICA 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

UŽ TO JE SEDEM ROKOV ČO SA STALO A ČO SA STAŤ NEMALO - 21.máj 2024

Je to tak. Život beží ďalej a od toho dátumu 21.máj 2017 ubehlo ako vyššie píšem sedem rok. Za tie roky sa udialo toho veľmi veľa a tak ma napadlo vytvoriť taký spomienkový fotoalbum. Hovorieva sa, že pokiaľ na niekoho čo sa už domov nevrátil zo svojej poslednej cesty spomína, je stále s nami, ale ak sa sa na neho prestane spomínať, zabudneme na neho. Toto foto je jedno z posledných fotografii, kedy som bol s Vladinom na spoločnej túre v Tatrách a bol s nami aj Ľuboš a bolo to vo februárovom čase 2017. Boli sme v Žiarskej dole a spali v Žiarskej chate. Cestou domov sme sa zastavili u môjho mladšieho brata Ivana v Kráľovej Lehote tak ako aj pred rokom, pre slaninu a tentokrát Vladino dostal aj klobásku a oškvarky. To si bral na tu svoju expedíciu. Dokonca je tu slaninku vidieť nakrájanú na jeho fotografiách v základnom tábore.

Už je to veru sedem rokov a okamžite si spomínam na film Sedem rokov v Tibete, mám aj knihu a dokonca mám aj pokračovanie Návrat do Tibetu a autor je Henrich Harrer. Čas nezadržateľne rýchlo letí v tejto dobe akú žijeme. No sú chvíle, kedy si na Vladina často spomeniem a tento príspevok aj album vznikol na základe takého stretnutia s Vladinom a nazval som to STRETNUTIE PO ROKOCH.

Bol som na kúpalisku v Hodoníne a robil som tam generálku sociálnych zariadení. Keď som mal všetko hotové, vedúci ma poslal skontrolovať sprchy okolo bazénov. Všetko som opravil čo bolo treba a chcel som ísť domov, keď ma vedúci poslal ešte aby som skontroloval WC, sprchy a kadejaké vodovodné batérie v plavárni.

Tak som šiel na plaváreň a keď som si poznačil čo všetko bude treba nakúpiť na opravu a šiel k bazénom pozrieť ako sú na tom sprchy som si všimol  odstavený vozík – vysávač a pri ňom sedel Vladino a niečo opravoval. Prekvapene som na neho pozeral a hovorím mu : A ty čo tu robíš? Pozrel na mňa a v kľude mi odpovedal : Údržbára a občas vysávam a čistím dlažby okolo bazénov.

Na moju otázku od kedy to robieva a ako dlho je doma a prečo o tom nič neviem mi odpovedal : Dlho som ležal v nemocnici v Kathmandu, keď som sa konečne prebral, zistil som, že mi chybujú dva prsty na ľavej ruke a od kolien dole obe nohy.Trvalo to, pokiaľ som si na to zvykol a dostal som nové nohy, na ktorých som sa učil chodiť. Nohy mám ako poručík Dan, ako mu Forrest hovorieval vo filmu Forrest Gump. Teraz je to už v pohode. Dokonca chodievam behávať cestou poza letisko k Morave a nazad. Tu mám možnosť rehabilitovať, plávať a dokonca je tu posilovňa v ktorej som často a zadarmo. Kamarát Pavel z Hodonína, horolezec, ktorý mi to vybavil. Dlho sme sa spolu rozprávali, on opravoval nejakú súčiastku a keď to dokončil, sa ma pýta ako som tu prišiel, odpovedám, že na bicykli a položil som mu otázku : teba kto doviezol? Prekvapil ma odpoveďou : priviezol som sa sám na Peuguote, ak chceš zveziem ťa domov aj s bicyklom. Súhlasil som, dohodli sme sa, že sa ideme prezliecť a stretnem, sa pri aute na parkovisku.

Aké bolo moje prekvapenie, keď tam to auto nebolo a ani Vladino a v tom ma budí vnuk Denisko, že sme zaspali do školy....

Tu už viac slov netreba si myslím. Takže spomienky vo fotoalbume, ktorý si pozrieš tu:

UŽ JE TO SEDEM ROKOV – všeličo o horách – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - POPRADSKÉ PLESO 16.august 2024

Konečne po čase, alebo po roku som zas v Tatrách a teraz sám s vnúčikom Deniskom, ktorému už dlho sľubujem, že pôjdeme do Vysokých Tatier. Teraz prišiel ten správny čas, aj keď nerád cez prázdniny, kedy sú Tatry plné neturistov ako hovorieva Viktor Beránek. Z Holíča sme vyrazili po ôsmej hodine vlakom do Kútov, kde sme chvíľu čakali na odchod vlaku do Bratislavy, kde sme presadli na rýchlik Tatran do Popradu Tatry. Denisko celú cestu zvládol perfektne. Hral sa, čítal si knihu, pil a papal. V Poprade sme boli niečo po 15tej hodine aj s meškaním vlaku. Ubytovanie sme mali dohodnute u mojej sestričky Aničky nakoľko sme sa tak zrazu rozhodli, že ideme u švagra Drahoša v Novej Lesnej ubytovanie nebolo možné. Tak všetko v pohode.

Z domu sme odchádzali vo štvrtok a v piatok ráno sme sa vybrali na železničnú stanicu a Tatranskou električkou sme sa vybrali na Štrbské pleso. Pridala sa k nám aj moja sestra a zo Svitu prišla naša Lucia s Elenkou a Linduškou. Počasie nám prialo, však celé prázdniny bolo super ba až moc horúco, no tu v tatrách o niečo chladnejšie. Všetko v pohode a šlapali sme tatranským chodníčkom lesom smer Popradské pleso. Denisko a Linduška mali premiéru. Zvládli to super. Občas sme oddychovali, fotili sa a vyjedali naše batohy a zrazu sme boli pri moste, po krátkom čase už na asfaltke k Chate pri Popradskom plese. Pozreli sme čo je v ponuke na jedlo Maláthovej chate a šli pozrieť aj do Chaty pri Popradskom plese. Skončili sme na terase pri Majlátke a dali sme si na čo mal kto chuť. Denisko Kapustovú polievku, tu ma moc rád a ja som si hovoril, že mne bude stačiť čo nechá a k tomu čapovaná kofola. No v rade ku okienku mi vyliezli oči na Brydzové halušky a dal som si ich. Obaja sme si pochutili. Dievčatá si dali niečo iné a keď sme dojedli, šli sme si pre pečiatky do slovníčkoch a pozdraviť Roya - za chatou ma svoju pamätnú dosku a potom smer Symbolický cintorín. Aj tu mali premiéru Denisko s Lindouškou. Podebatili sme s Vladinom Štrbom aj s Jankom, mojím kámošom zo Svitu a šli z cintorína na cestu, ktorá vedie jak hore, tak aj dole k železničnej zástavke Popradské pleso. Nejaký čas sme čakali na Tatranskú električku a previezli sme sa zas do Popradu, kde sme si dali zmrzlinu a šli k sestre. Všetci sme si pochvalovali, že to bol super výlet.

Však všetko je zdokumentované a pozrieť si to všetko môžeš tu :

TA3 - POPRADSKÉ PLESO 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - TATRANSKÁ POLIANKA 17.august 2024

Na druhý deň sme si urobili s Deniskom sólo výlet a to zas Tatranskou električkou Popradu, ale teraz sme šli historickou električkou, lebo celé prázdniny cez víkend jazdia staré električky a vždy iná z Popradu do Starého Smokovca, kde sme museli prestúpiť už na tu modernú Eletričku smer Tatranská Polianka. Boli sme v Poliankove - stála galéria Paľa Barabáša. Páčilo sa deniskovi a to je to hlavné, potom sme si posedeli na terase a niečo zjedli a popili. Plán bol Sliezska dom, no poprchalo tak sme to vzdali. Motali sme sa chvíľu okolo liečebných domoch a zašli aj k jazierku, kde sedával Jiří Wolker a šli sme na Električku a do Popradu. Po obede sme šli autom s Aničkou do Svitu k Lucii a deťom, bol som s Deniskom aj na cintoríne zapáliť svetieľko spomienok mojím rodičom a kamarátovi Jankovi čo zahynul v Tatrách. Posedeli sme u Lucke, kde sa Denisko hral hlavne s Linduškou a navečer šli nazad do Popradu.

Foto dokumentácia je samozrejme a zo soboty :

TA3 - TATRANSKÁ POLIANKA 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - STARÝ SMOKOVEC 18.august 2024

V nedeľu sme si zas dali sólo túru a zas historickou Tatranskou električkou sme šli z Popradu do Starého Smokovca, kde sme prestúpili na novú Tatranskú električku do Tatranskej Polianky, kúpiť darček v Poliankove pre Deniskovho kamaráta Timka a nazad do Starého Smokovca a pozemnou lanovkou na Hrebienok a hore sa uvidí či pôjdeme niekam vyššie - na Rajnerovu útuľňu alebo až na Zamkovského chatu.

Nakoniec sa plány zmenili a boli sme v Starom Smokovci len na Peknej vyhliadke. Deniskovi sa to tam páčilo, ale veľa zastavení bolo zničených, alebo tam úplne chybovali. Dokonca tam už nieje ani drevený prístrešok a vyhliadka je zarastená a Starý Smokovec nieje vidieť. Nechápem, ak sa niečo krásne vybuduje, prečo sa o to nestarajú a neopravujú to, ak sa niečo zničí. Nazad sme šli iným chodníkom a prišli sme k studničke Smokovecká kyselka. Prešli sme Smokovcom k vlaku a šli sme do Popradu.

Po obede sme šli zas autom do Svitu na Bagrovisko, kde bola Lucia s rodinou a kúpali sme sa, hrali sa, Denisko dostal knihu Grázlik Gabo tak si čítal. Bolo tam fajn a s rodinou. Presunuli sa do Štrby, kde ma moja sestra predajňu Mäsa a potom do Važca na salaš, kde sme si dali žinčicu a kupoval sa tam ovčí syr a skončili sme u Aničky doma.

Bola to v celku fajn nedeľa a tešíme sa na výlet v pondelok. Tu je fotoalbum z nedeli :

TA3 - STARÝ SMOKOVEC 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - TATRANSKÁ LOMNICA 19.august 2024

Je tu ďalší deň a vybrali sme sa zas vláčikom z Popradu do Tatranskej Lomnici. Bol som s Deniskom, Aničkou a zo Svitu prišla Lucka, Elenka, Jakubko a Linduška. Takže skoro tá istá zostava ako, keď sme šli na Popradské pleso, len tu pribudol Jakub. Naplánovali sme si len takú oddychovú túru cez Barčovu lúku k Náučnému chodníku Pramenisko. Ja som tam bol prvýkrát ako aj Denisko. Zvyšok z partii to tu poznali. To sa šlo lesom s info tabulami a chodník bol drevený. Občas prírodný plný koreňov a dokonca dve vyhliadkové veže. Bolo veselo, nebolo moc teplo a celý čas v lesnom poraste, kde nás slniečko nenašlo. Skončili sme pri smerovníku Expozícia tatranskej prírody. Tu sme posedeli. Napili sa a niečo zjedli, to čo nám naše batohy ponúkli a nazad tou istou trasou. Na Barčovej lúke sme si urobili spoločné fotočky s Lomnickým štítom v pozadí a presunuli sme sa na Bobovú dráhu, kde bolo až moc veselo a kopec adrenalinu. Šli sme všetci, aj keď mňa také atrakcie nezaujímajú a nebavia. No šiel som s Deniskom, ktorý na konci zahlásil : Dedko veľa brzdil a chcem ísť ešte raz s Jakubom, ten šiel ako sto guli. Tak šli spolu a Elenka sama ešte raz. Denisko bol spokojný a tak všetko v pohode.

Presúvali sme sa do zábavného parku, kde sme sa chceli najesť. Cestou sme šli okolo trampolíny, kde sa Linduška s Elenkou aj Deniskom skákaním a to dosť dlho vyblaznili a pokračovali sme ďalej. Skončili sme nakoniec nie v tom zábavnom parku, ale blízo železničnej stanici v reštaurácii, neviem ako sa menovala, ale posedeli sme si a dali každý na čo mal chuť. Ja s Deniskom kofolu a vysmážaný syr s hranolkami. Samozrejme sme mali každý svoju porciu a to čo Denisko nezjedol, pojedol Jakub s Elenkou. Prešli sme z obedu do super predajne, kde bolo plno rôznych čačiek mačiek, aj na zmzlinu a čakali sme na Tatranskú električku do Starého Smokovca, prestúpili na spoj do Popradu, kde sme sa rozlúčili na železničnej stanici s partiou zo Svitu a šli sme k Aničke domov. Cestou sme riadne zmokli a u Aničky sprcha a sedeli sme už len u nich a balil som veci, na druhý deň sme odchádzali domov.

Samozrejme ako bolo si môžeš pozrieť v tomto foto albume :

TA3 - TATRANSKÁ LOMNICA 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VEĽKA FATRA - KRÁĽOVA STUDŇA 29.august až 02.september 2024

Keď som bol v Tatrách mi volala dosť neskoro večer starší brat Jožko, že sedia na terase, popíjajú pivko a pozerajú na oblohu plnú hviezd. Volal mi s mladším bratom Ivom z chaty Kráľova studňa, kde obaja pracovali, že mám poslednú šancu sa s nimi stretnúť na tejto chate, lebo tam končia. Dohodli sme si termín a zaľahol som.

Bol zase štvrtok a z Holíča do Kútov a do Bratislavy odchádzam vlakom a z Bratislavy až do Liptovského Mikuláša, kde na mňa čakal brat Ivan. Doviezol ma k ním domov do Kráľovej Lehoty, kde som sa privítal s jeho manželkou Vierkou, ktorá mi hneď naložila držkovú polievku a zemiaky s fajn kuracími rizkami a šalátom, k tomu kafíčko a šli sme na Oravu. Vierka je z deviatich súrodencov a mali tam stretnutie počas víkendu. U jej sestry Hanky sme prespali v Rabči a na druhý deň sme sa presúvali s Ivom smer Staré Hory, Harmanec a Kráľova studňa. Cestou sme ešte nakupovali kde čo na chatu ako chleby a pivo a iné potrebné potraviny ako fľašu Borovičky.

Z Harmanca sa šlo 14 kilometrov Zalámanou dolinou lesom, nelesom, skalnou roklinou, okolo úžasného vodopádu a železničného tunela až k Horskému hotelu Kráľova studňa, kde sme vyložili nákup a Ivo ma predstavil personálu chaty, dali sme si pivko a zložili si batohy na izbe. Ja som sa prezliekol a prezul do vibramov a vyšiel som si na túru rovno za nosom, keďže to tu nepoznám a neviem kam sa mám vybrať.

Síce som tu bol v roku 2001 s partiou zo Skalici, ale fotografie nemám, aj keď som fotil, podarili sa ani nie desať fotiek a nejak si ani na ten čunder nepamätám, len viem, že sme tu spali jednú noc a prešli sme hrebeňom na Chatu pod Borišovom. Bola to náročná túra, no spali sme v Chate a na druhý deň sme šlapali dole dolinou k autu.

Tak som sa nakoniec rozhodol podľa smerovníka, že idem na vrchol Krížnej, je to tak hodina hore. Samozrejme mi to trvalo oveľa dlhšie, lebo som z chodníka odbočil k Prameňu Bystrica a potom ku Kráľovej skale, zlákala ma zaujímavá skala Jánošíkov skok - Ťavia skala a zdržal som sa všade s fotením. Kochal som sa okolím čo som mal okolo seba. V diaľke som poznal Ploskú, holý vrch cez ktorý prechádzame na na Chatu pod Borišovom, ale aj cez holý vrch Ostredok. Na Krížnej 1574 m.n.m. som niečo pofotil, jeden z turistov čo tam boli ma odfotil a urobil mi tak vrcholové foto. Nazad som šiel tou samou trasou, ale dole už za Prameňom Bystrica som odbočil k Symbolickému cintorínu, kde na smerovníku bolo, že 20 minút. Na skale na cintoríne bol kovový kríž a pod ním na skale tri pamätné dosky a jeden pomaľovaný kamienok. O pár metrov ďalej na skalnom brale ďalšia pamätná doska a o pár metrov vyššie bol senník - chatrč v akej sa dá prespať a nad ním pamätník obetiam SNP 1944. Kúsok od pamätníka je vojenský bunker od ktorého som schádzal dole popod lyžiarsky vlek a naskytli sa mi úžasné pohľady na Horská hotel Kráľova studňa.

Po návrate na chatu som si dal sprchu, iné tričko a sandále a skončil som v kuchyni kde som umýval riady a pomáhal tam čo bolo treba robiť. V sobotu prišiel aj starší brat Jožko. Bolo veselo, aj sa varilo, smažilo a hlavne spomínalo, keď sme takto pracovali všetci spolu na Chate pri Popradskom plese. Sem tam sme si odbehli do kotolni na pivko a Ivko aj na cigaretku. Čistil som zemiaky, alebo cibuľu a zeleninu a popri tom umýval stále tie taniere a príbory a misky, hrnčeky či šálky a všetko čo mi čašníčky položili na pult okienka. Nikde na túre som už nebol a takto to šlo až do vydania raňajok v nedeľu, kedy sme po nich šli domov, teda ja s Ivom do Kráľovej Lehoty a viezli sme kuchárku tiež domov po týždennej šichty na chate. U Iva a Vierky som si zbalil svoje saky-paky do batoha a v pondelok ma odviezol Ivo do Liptovského Mikuláša k rýchliku smer Bratislava.

Ako bolo čo všetko som tam nafotil si pozrieš tu :

VF - KRÁĽOVA STUDŇA 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VINOBRANIE - SKALICA september 2024

Po roku zas vinobranie u Ľuboša vo vinohrade. Tie roky nazad a to rok 2019 až 2023 sme boli tiež pomôcť Ľubošovi a Ľubke, ale ja som nefotil v tých rokoch. Tento rok som si zobral aj fotoaparát a nejaké foto som tam cvakol a aj Ľubka fotila mobilom. Boli sme tam tri krát a to raz v piatok 6. septembra ja s Lukášom a v sobotu 7.septembra potom bola len Katka. Prišlo obdobie dažďov, nedalo sa ísť do vinohradu a tak sme boli včera, to bola sobota 21. septembra. Bolo nás jedenásť a šlo nám to perfektne, vedra, aj prepravky sa plnili dosť rýchlo. Chalani stíhali odvážať plné prepravky s hroznom dole k búde. Oberalo sa jak biele, tak červené. Bolo krásne slnečno, až moc teplo a srandovalo sa, spomínalo na Vladina, dokonca na Máriu z Gbelcov, že chcela prísť na vinobranie, ale asi jej to časovo nepasovalo. Na obed bol super guláš a "čipoš" bolo cítiť, že tam je. Po obede sme obrali ešte zopár riadkov červeného a bol fajront. Pre koho ako, lebo chlapi ešte vážili a odstopkovali a presovali hrozno. Tak na budúci rok sme tu zas, bola dohoda pri lúčení. Samozrejme, že prídeme, to by nebolo ono bez nás na vinobraní.

Fotografie z tohtoročného vinobrania tu :

VINOBRANIE 2024 SK – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2024

Aj v tomto roku pokračujem v tomto foto dokumente, alebo foto albume čo sa dialo v tomto roku v horách a to nie len tu u nás, ale aj v celom svete. Spomeniem si na kamarátov čo už s nami niesu. Pozrieme sa do sveta, kto kde vyliezol, ale aj tu u nás v Tatrách čo sa deje. Nejaký výstrižok sa tu objaví alebo kde som sa ja dostal v tomto roku do hôr a to veľa toho nebolo. Nejak nikam nechodím, od kedy som stratil parťáka a partia Tulákov ze Záhorá sa nejak rozpadla. Aká kniha pribudla v tej mojej horskej knižnici. Na Evereste boli naše dievčatá zo sLOVEnska, ale aj z Česka.

Tu si klikni a si v tom svete horolezcov, horských turistov, alebo len takých bežných ľudí čo majú hory v láske :

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2024 – všeličo o horách – album na Rajčeti

HOLÍČ - VLADO MA DNES NARODENINY 12.október 2024

Presne dnes by sme si šli dať pivko v našej krčme U Čaparu, keby nebolo to keby...a tak jedno spomienkové foto, keď sme boli spolu prvy krát na vinobraní u Horákovcov v Skalici.

Vladino nezabúdam!

Niečo napísala aj Katka Štbová a priložila aj fotografiu

Takže Štrbo,

dnes je ten deň, ktorý by sme oslávili a popriali Ti všetko najlepšie. Lenže ono je to inak. To naše prianie Ti posielame cez naše srdcia, cez našu myseľ, ktorá je s Tebou prepojená aj keď len fiktívne, no ja si myslím a verím, že také prepojenie existuje. Je to spôsob, ktorým sa chceme spojiť so všetkými, ktorí nás z tohto sveta opustili. Ak veríme a myslíme pozitívne, tak aj spätná väzba z toho vzdialeného sveta duší je pre nás prínosom. Môžeš byť hrdý na svoje deti a môžeš sa tešiť zo svojich vnúčat, ktoré vedia, že si ich dedo. Prianie s láskou posielame, tak všetko naj tam hore...

Tvoja stará Štrbová

Nuž a to ma inšpirovalo k vytvoreniu fotoalbumu s fotografiami kde je Vladino a nie len on.

Foto album si môžeš pozrieť tu : FOTO SPOMIENKY 2024 – všeličo o horách – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - ZAMKOVSKÉHO CHATA 18.október 2024

Po dlhom čase sa ta naša partia dohodla a vyrazili sme konečne pozrieť tie naše Tatry krásne prekrásne. Piatim sme prišli už vo štvrtok večer do Novej Lesnej, kde na nás čakal Drahoš. Zvítali sme sa, pokecali spolu, ubytovali sa a posedeli v spoločenskej miestnosti, dali niečo na večeru a šli sme spať. Mali sme k dispozícii tri izby a mali sme sa dohodnúť ako sa rozhodneme. Vzali sme si dvoj posteľovú a štvorposteľovú izbu, do ktorej sme preniesli jednu posteľ, lebo na druhá deň ešte mali prísť dvaja účastníci tohto tatranského zájazdu.

Ráno sme vyštartovali na električku a to Ja, Ľuboš, Ľubica. Lukáš a Timo šli už skoro ráno, pred šiestou. Električkou sme sa previezli do Tatranských Zruboch a odtiaľ už potom pešo hore a hore a vyššie a vyššie lesom až na rozcestie pod Sliezskym domom. Je to divné, že? Na Zamkovského chatu takouto okľukou. No chalani Lukáš a Timo tam šli liezť nad Velickým plesom a Ja s Ľubošom a Ľubicou sme sem šli aj preto, že oni tu nikdy neboli. Na terase za Sliezskym dom sme si dali kofolu a pivo a to si dal Ľuboš. Sledovali sme chalanov na Velicskom Zube 2002 metrov. Zdržali sme sa nejaký čas a vyrazili Magistrálou popod Slavskovský štít na Hrebienok, kde sme sa mali stretnúť s Katkou a Tomášom, do Novej Lesnej dorazili niečo po desiatej hodine, volali sme si. Ubytovali sa, zbalili batohy a vyrazili na Hrebienok. Tu sme konečne stretli a ja som nemal svoj deň, bolelo ma prvé koleno, v krku ma bolelo a aj hlava ma bolela, pravá strana pri dotyku ma boleli vlasy. šli pekne krásne v úžasnom počasí na tu Zamkovského chatu, ktorá je úplne nová a okrem Ľuboša a  Ľubici sme tam ešte neboli. Dali sme si cesnakovú polievočka, ta bola perfektná, Niekto čaj, niekto kofolu alebo pivko. Posedeli sme, pokecali, zaspomínali na Vladina. Dali sa do reči s Jankom, horským nosičom, čo tu vynáša a aj pracuje roky rokúce.

Dole na Hrebienok sa šlo fajn a bola to zaujímavá a veselá trasa až k eletričke, kde sme sa na železničnej stanici v Starom Smokovci stretli s Timom, Lukáš nám šiel naproti. Dorazili sme na izby, dali sprchu, večeru, posedeli sme, naplánovali v  sobotu čo bude, zaľahli a dobrú noc! Fotografie si môžeš pozrieť tu :

TA3 - ZAMKOVSKÉHO CHATA 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - POPRASDKÉ PLESO 19.október 2024

Ráno po raňajkách sme šli zas hore na železničnú stanicu v Novej Lesnej na tatranskú električku smer Popradské pleso zástavka. To sme šli všetci spolu, teda sedem turistov zo Záhoria. Po asfaltke až hore k odpočívadlu s lavičkami oproti chodníku na Symbolický cintorín. Tu Katka s Ľubicou vytvorili krásnu prírodnú kyticu z materiálu čo Katka cestou sem zbierala okolo cesty a tu z lesa priniesli halúzky a mach. Všetko to naaranžovali veľmi pekne a mohli sme vyraziť na cintorín, kde sa konala pietná spomienka na každého čo sa z hôr nevrátil k vojím blízkym. Šlo nás tam veľmi veľa a to aj chlapi z Horskej záchrannej služby, prišli aj chlapi z Poľska a veľa veľa turistov a ľudí čo tu majú pamätnú dosku na niekoho blízkeho.

Už z diaľky bolo počuť z kaplnky zvon a bola tu aj Goralská kapela. Boli príhovory ľudí čo toto stretnutie mali na starosti, aj kultúrna vložka - krásna báseň čo nám slzy vtislo na tvár - bolo to dojímavé stretnutie, ktoré sa tu koná rok čo rok pred Sviatkom všetkých svätých a Pamiatke zosnulých (dušičky). Po tomto všetkom sme šli hore k krížu k pamätnej doske Vladina všetci siedmi statočný (ako sme sa nazvali). Položili sme tam Vladinovi tu prírodnú kyticu, zapálili plamienok spomienok, mlčky na neho mysleli, každý určite na iné spoločné chvíle, možno sa niekto aj pomodlil, pohladili Vladina na tej doske, rozlúčili sa s ním, z fúkli sviečku a šli sme dole ku kaplnke na omšu.

Po omši sme sa stretli všetci v Chate pri Popradskom plese, kde sme si dali polievku, každý na akú mal chuť, ja som si dal hríbovú a kofolu. Padol nápad, že nik z nás nebol ešte hore v Sedle Pod Ostrvou a chalani Lukáš a Timo si zas už večer naplánovali výstup na Ihlu v Ostrve 1890 m. Tak sa šlo hore za novým cieľom. Dali sme to všetci, ako by to ináč mohlo dopadnúť. No ja s Katkou sme hore dorazili ako posledná dvojica. Nechelo sa nám tam šlapať, neviem prečo to tak bolo. Naši horolezci už šli na tu Ihlu a Tomáš ostale sedieť pri batohoch. Šli sme sa pozrieť za chclanmi. Videli sme ich cieľ, tu Ihlu v Ostrve, chvíľu sme posedeli, cez mobil sa s nimi rozprávali a Ľuboš s Ľubicou máli ešte málo túry, tak sa vybrali na vrch Tupá 2 284 m. Ja s Katkou a Tomášom dole na chatu, kde sme čakali na zvyšok partii. Dlho sme tam v reštaturácii sedeli a čakali a aj sme sa dočkali, Najskôr sa objavil Ľuboš s Ľubicou a o chvíľu po nich aj Lukáš s Timom. Dali si večeru a šli sme dole  k vláčiku a rovno do Novej Lesnej, kde na nás nad cestou tak ako včera aj teraz čakal obrovský guľatý Mesiac. Behom dňa sme sa dohodli, že zajtra dáme Dreveník, lezecké skaly a Spišský hrad. Síce to niesú Tatry, ale tie uvidíme za Spišským hradom, na ktorom som už bol, ale Dreveník nepoznám a nepoznali to tam ani Ľuboš, Ľubica, Katka, Timo. Na izbe zas vybaliť batohy, sprcha, večera a posedenie v spoločnskej miestnosti. Ja som si dal sprchu až po večery, zaľalhol som a spal do rána. Fotografie zo soboty tu :

TA3 - POPRADSKÉ PLESO 2024-02 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

VYSOKÉ TATRY - SPIŠ SPIŠKÝ HRAD A DREVENÍK 20.október 2024

Ráno sme si dali raňajky, zbalili sme do batohov caky paky, vyprázdnili izby, nechali na vopred dohodnutom mieste  sumu za ubytovanie, vyrazili na Spiš. V Spišskom Štvrtku, alebo neviem presne kde to bolo, zrazu iný svet. Slnečné počasie aké sme mali od piatka sa stratilo, nebolo vidieť na krok, aká bola hustá hmla. Lukáš šoféroval prvé auto a Ľuboš za ním to druhé. Túto akciu navrhol Tomáš, lebo už v Dreveníku liezol a Lukáš to tam tiež poznal.

Pre mňa a nie len pre mňa to nebol len Lezecký areál NPR Dreveník, ale bol to Dreveník Ráj pre horolezcov, teda lezcov na skalách. Niečo podobné je na More v Pavlovských skalách, alebo Pálava, ktorú podporuje aj tá skutočnosť, že tam tie bohaté vápencové skaly (jurský vápenec) má rovnaké horolezecké kvality ako tatranská žula a pripomína to v mnohom Dolomity, kde je množstve lezeckých ciest a je to tam perfektné. Teraz toto čo som tu videl, bolo podobné, ale oveľa rozsiahlejší objekt pri obci Žehra. Pár kilometrov sa tiahnu bralá a rôzné skalne veže, na ktorých je vyznačených množstvo lezeckých ciest, ktoré chclani využili do sýtosti. Liezol jak Lukáš, Tomáš a Timo, tak aj Katka sa tu vybáznila na jednej veži. Ja som ich sledoval, fotil, ale dosť som si to tam prešiel a náhodov v tej hmle našiel chodník, ktorý viedol na parkovisko pod Spišským hradom. Vrátil som sa, informoval Katku aj Ľubicu s Ľubošom a šli sme sa tam pozrieť. Od turistickej značky na parkovisko to trvalo len 15 minút a to čo sa nám ukázalo zrazu, bolo ako z rozprávky. Chodník šiel takou dolinou, ja som si to ale vybehol na kopec a predo mnou hrad najväčší v strednej Európe a za ním Vysoké Tatry. Tak som zavolala na partiu, aby prišla za mnou a fotili sme všetci. Zišli dole na parkovisko, vzdali sa prehliadky hradu, lebo by to bolo na dlho a vrátili sme sa za chalanmi do skál.

Tam sa už liezla úplne iná skala a počkali sme až ju dolezú a to Tomáš mal sólo. Zbalili lano a všetko čo použli pri lezení a presunuli sme sa na iné miesto, ktoré Lukáš dobrú poznal a chcel nám len ukázať aká je to nádherná stena a pod ňou krásna zelená trávička. Bolo na čo pozerať a bol tam aj jeden ukážkový jesenný strom, však v albume ho uvidíš. Zostúpili sme dole k auto a čudovali sme sa, čo všetko sme ráno nevideli v tej hmle. Celé tie skalné súsošia v jesennej palete lístia, Spišký hrad bolo vidieť a tiež oboru plnú srnčej zvery.

Naložili sme batohy do áut a šli domov, no zastavili sme sa ešte na porkovisku na diaľnici pri Batizovciach a dali si obed. No obed, to čo nám ponukli naše batohy. Tu sme sa rozlúčili s Katkou, Tomášom a Lukášom, šli domov a ja s Ľubošom, Ľubicou a Timom sme šli ešte do Žiliny. Fotografie z posledného dňa počas predlženého víkendu tu :

SPIŠSKÝ HRAD a DREVENÍK 2024 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

ZLATNÍCKA DOLINA - KAMENNÁ BÚDA 01.februára 2025

Volala mi Katka : ideme do Skalických hôr, ideš s nami? Samozrejme som mal iný plán, ale pridal som sa a šiel som.Stretli sme dole na parkovisku pri aute a nakoniec nás bolo päť a to Katka, Lukáš, Lucka, Janka a ja. Na tom dolnom parkovisku sme nechali auto a po asfaltke sme sa vybrali k tej Kamennej búde. Počasie slnečné, všade ticho a kľud, len sem tam zaspieval nejaký vtáčik. Šlo s av pohode a dali sme to za 3/4 hodiny. Usadili sme sa v búde v spoločenskej miestnosti a dali sme si na čo mal kto chuť, ako guláš, teda gulášovú polievku, párky alebo langoš. Sedelo sa nám tam super v teplúčku. Zrazu sa objavila kámoška z Vrádišťa Mary, dlho sme sa nevideli. Tak sme si popriali všetko to naj v tomto roku, bola tam s manželským párom, nepoznal som ich. Prisadli si k nám k stolu. Dojedli sme a ja som si šiel niečo nafotiť a zvyšok ostal sedieť.

Po nejakom čase sme sa pobalili a vybrali sa nazad k autu dole tou istou asfaltkou. Bola to taká sobotná prechádzka, lebo keby som šiel sám, tak by som šiel lesom po žltej a od búdy by som si vybehol na Čupy a nazad, alebo z Čupov by som zostúpoval dole k autu. No nevadí, bolo aj tak super a o to šlo, byť s partiou po čase zase niekde v prídode. Mysleli sme si, že cestou dole nám to bude trvať kratšie, ale bolo to skoro na rovnako za 3/4 hodiny sme boli na parkovisku. 

Ja som tu bol tento rok už druhý krát. 4.januára v sobotu sa konal Čelovkový pochod na Čupy a šlo sa asfaltkou no inou stranou najskôr na Čupy a potom dole ku Kamennej bude, kde bolo nachystané občerstvenie a bolo nás spolu vyše tristo učastníkov pochodu.

Fotočky z tej našej februárovej sobotu si pozrieš TU : KAMENNÁ BÚDA - SKALICA 2025 II. – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti

A ZASE NIEČO OKOLO EVERESTU 2025

Samozrejme je to len názvov ďalšieho fotoalbumu z hôr našich aj iných a hlavne spomienky na známe osobnosti z oblasti hôr a tak horolezectva. A keďže ide o fotoalbum tak tu bude plno fotogrfii. Však treba pozrieť do albumu a uvidíš čo som tu nahromaždil. Zatiaľ je ešte len marec, keď to tu píšem, najviac je tam materiálu okolo Reinholda Messnera. Tiež akcie, ktoré prezentuje na FB (Facebook) SHS JAMES. Doložil somt u aj ďalšie pokračovanie Lezecký podcast za skalami a to časť 20, 21, 22 zatiaľ, ak sa objaví ďalšie pokračovanie, bude to tu. Tiež sa blíži výročie čo sa domov nevrátl nie len Vladino, aj Marián z Vrádišťa a Peťo zo Žarnovici. Všetci traja v tom roku 2017. Venoval som im v tomto albume fotospomienku.

A teraz niečo okolo fotografii čo máme doma vystevné a mali by sme sa ich strániť a prečo by sme nemali doma vystavovať fotografie ľudí čo nás opustili už navždy?

Je pochopiteľné, že po smrti milovaného človeka si chceme na neho zachovať čo najdlšie spomienky v snahe nezabudnúť si preto vystavíme doma jeho fotografiu. Nerobme to, dôvod prekvapí tak ako prekvapil aj mňa. Prečítaj si čo sa píše na internete :

Netvrdíme, aby ste sa obrázkov, ktoré vám pripomínajú svojho mŕtveho milovaného, mali nadobro vzdať. Uložte ich napríklad niekam do zásuvky alebo na iné vhodné miesto tak, aby ste ich nemali neustále na očiach a prezerajte si ich len počas vhodných chvíľ. Existujú totiž názory, že otváranie albumu s fotografiami mŕtvych by malo nastať len počas dní pamiatky zosnulých alebo výročia ich smrti. Dôvod? Je jednoduchý. Zabránite tým vplyvu mŕtvej energie na živých ľudí.

tulák peťo z tramtárii - sLOVEnsko 

P.S. : to je zatiaľ všetko, časom doplním niečo nové, poteší ma akykoľvek komentár ak napíšeš.